Zraková pamäť zohráva v živote každého človeka zásadnú úlohu. Rozpoznať tvár známeho človeka v dave, dostať sa na správnu adresu bez nahliadnutia do mapy alebo okamžite určiť správnu farbu/vzor – to všetko vám umožňuje vytvárať vizuálne obrazy vtlačené do pamäte.
Dajú sa porovnať s fotografiami, ktoré sú vždy uložené v hlave a vďaka porovnávaniu nám pomáhajú orientovať sa v okolitom priestore. Vizuálna pamäť sa nenazýva „fotografická“ pre nič za nič.
Vizuálna pamäť
Vedecká definícia
Podľa oficiálnej definície je vizuálna pamäť uchovávaním informácií vnímaných orgánmi zraku. Alternatívne názvy tohto javu sú vizuálna a fotografická pamäť.
80 % ľudí je zrakových – najlepšie sa zapamätajú vizuálne informácie, nie zvukové, hmatové, čuchové a chuťové. V tom sa človek zásadne líši od väčšiny zvierat, pre ktoré sú na prvom mieste čuchové orgány. Napríklad mačky a psy sa riadia predovšetkým čuchom – pamätajú si pachy a ich kombinácie, rovnako ako si pamätáme vizuálne obrazy.
Ocipitálny lalok mozgu je zodpovedný za vizuálnu pamäť. Ak je zranený, človek môže stratiť schopnosť rozpoznávať ostatných, čo sa v psychológii nazýva duševná slepota.
Počas normálneho fungovania mozgu má väčšina vizuálnych obrazov automaticky priradené jedinečné názvy. Keď napríklad vidíme tvár známeho herca, spomenieme si na jeho meno, momenty z filmov, kde hral a ďalšie súvisiace informácie. Ak sa preruší spojenie medzi verbálnymi a vizuálnymi obrazmi, nemôžeme si spomenúť na mená ľudí a miesta, kde sme sa s nimi stretli, hoci s istotou vieme, že sú nám povedomí.
Typický príklad fungovania vizuálnej pamäte možno opísať v niekoľkých bodoch:
- Vidíme tvár človeka a podvedome ju porovnávame so všetkými rôznymi vizuálnymi obrazmi v dlhodobej pamäti.
- Ak sa nájde zhoda, rozpoznáme danú osobu a zapamätáme si informácie, ktoré sú s ňou spojené.
- Ak neexistujú žiadne zhody, osoba je charakterizovaná ako cudzinec.
Celý tento proces môže trvať zlomok sekundy: ak sa známa osoba od posledného stretnutia nezmenila, rozpozná sa takmer okamžite. Ako starneme a náš centrálny nervový systém sa zhoršuje, je pre nás čoraz ťažšie rozpoznať a porovnať známe tváre a predmety. Príčinou zhoršenia zrakovej pamäte môžu byť aj úrazy hlavy, silný stres a užívanie rôznych psychostimulancií.
História štúdie
V rôznych historických obdobiach bola vizuálna pamäť opísaná ako mentálny proces, ako funkcia psychiky a ako systém asociácií. Prvé vedecké práce na túto tému pochádzajú zo 17. storočia, ale mali dosť chaotický charakter.
Až v 19. storočí Wolfgang Köhler a Kurt Gottschaldt vyvinuli jasnú Gestalt teóriu, ktorá opisuje vizuálnu pamäť ako integrálny systém, ktorý zahŕňa zapamätanie, ukladanie a reprodukciu prijatých vizuálnych údajov.
Teória gestaltu bola na začiatku 20. storočia nahradená sémantickou teóriou Karla Bühlera a Alfreda Bineta. Uprednostnila významy vložené do určitých vizuálnych obrazov, ktoré sa v závislosti od sémantickej záťaže lepšie alebo horšie zapamätajú v ľudskej pamäti.
Napokon, v druhej polovici 20. storočia bol navrhnutý nový pohľad - informačno-kybernetický. Umožnil vyhodnotiť proces zapamätania a reprodukcie obrázkov vo forme algoritmov podobných tým, ktoré sa používajú vo výpočtovej technike.
Zaujímavé fakty
- Čím bohatšia predstavivosť, tým lepšia vizuálna pamäť. Človek si ľahšie zapamätá a v duchu reprodukuje to, čo si dokáže predstaviť.
- Ľudská pamäť sa formuje počas života, ale aktívny vývoj pokračuje až do veku 25 rokov. Prvé príznaky straty pamäti sa vo väčšine prípadov objavia po 50 rokoch.
- Potenciálna kapacita pamäte sa podľa amerických vedcov blíži k petabajtu – tisíc terabajtom dát (približne 217 872 DVD). Zároveň sa najskôr potláčajú zlé spomienky a príjemné dojmy zostávajú dlho - takto je psychika chránená pred prepätím.
- S pomocou neustáleho tréningu sa dvojnásobný držiteľ Guinessovej knihy rekordov Samvel Gharibyan naučil zapamätať si tlačené texty. V roku 1990 mu jeho vynikajúca vizuálna pamäť umožnila zopakovať 1000 náhodných slov z cudzích jazykov bez chýb. V roku 2000 si tento výnimočný muž zapamätal 2 000 ruských slov, ktoré spolu nesúviseli.
- Spomienky sa môžu časom zdeformovať, vyblednúť a zarastať falošnými detailmi. Okrem toho môžu byť človeku implantované fiktívne detaily a spomienky na fiktívne udalosti.
Akékoľvek cvičenie, ktoré rozvíja pozornosť, bude užitočné pri rozvoji vizuálnej pamäte. Test je jedným z týchto simulátorov s preukázanou účinnosťou.
